|
Parto 2
NB: Se aperas frazoj en Esperanto malsupre tio signifas ke la traduko ne estas (fin)farita en la elektita lingvo.
(Por vidi la tekstojn en alia lingvo, uzu la supran falmenuon.)
Lingvo: Slovenčina (sk)
2. Jazykové predstavenie esperanta
Na tomto mieste krátko predstavujeme jazyk esperanto. Keďže na jeho popis je treba veľa priestoru, obmedzíme prezentáciu na písmená, slová a tvorenie slov. (Na prezentáciu celej gramatiky, kurzov, cvičení a slovníkov vám odporúčame stránky www.lernu.net.)
2.1. Hlásky a výslovnosť
Esperanto má 28 hlások, z ktorých je 5 samohlások:
a b c ĉ d e f g ĝ h ĥ i j ĵ k l m n o p r s ŝ t u ŭ v z
Veľkou výhodou je, že každé písmeno sa vyslovuje viac-menej rovnako vo všetkých slovách a že slová sa píšu rovnako, ako sa vyslovujú. Teda ak vieme, ako vysloviť slovo, vieme aj to, ako ho napísať. Prízvuk je vždy len na predposlednej slabike, napr.:hUndo, internacIa, flOro
2.2. Slovíčka
Slovné korene esperanta pochádzajú z rôznych jazykov, asi 75% z jazykov pochádzajúcich z latinčiny, asi 20% z germánskych a asi 5% z iných jazykov. Zamenhof sa pokúsil vybrať slovné korene, ktoré sú už známe v európskych jazykoch. Tu je niekoľko príkladov:
z latinčiny:
sed (ale), tamen (predsa), okulo (oko), akvo (voda)
z francúzštiny:
dimanĉo (nedeľa), fermi (zatvoriť), ĉevalo (kôň), butiko (butik)
z taliančiny:
ĉielo (obloha), fari (robiť), voĉo (hlas)
z iných románskych jazykov:
facila (ľahký), fero (železo), tra (cez), verda (zelený)
z nemčiny:
baldaŭ (čoskoro), bedaŭri (ľutovať), jaro (rok), nur (len)
z angličtiny:
birdo (vták), suno (slnko), ŝarko (žralok), teamo (tím)
z iných germánskych:
bildo (obraz), fremda (cudzí), halti (zastaviť), ofta (častý)
V esperante mnohé slová neexistujú ako korene, ale ako zložené slová. Napríklad neexistuje koreň pre slovo "tranĉilo", ale používa sa koreň tranĉ- (rez) s príponou -il-, ktorá indikuje nástroj a koncovkou -o, ktorá indikuje podstatné meno a spájajú sa do tranĉilo. Iné príklady s príponami -il- sú: tondilo (nožnice), ŝraŭbilo (skrutkovač), skribilo (pero), retumilo (internetový prehliadač), ludilo (hračka).
2.3. Koncovky
Zaujímavou záležitosťou v esperante je, že existujú určité koncovky, ktoré je možné aplikovať pri každom slovnom koreni. Napríklad, ak zoberieme koreň somer- (let-) a pridáme k nemu koncovku o (ktorá indikuje podstatné meno) dostávame somero (leto), ale ak pridáme a, ktorá indikuje prídavné meno, dostaneme somera (letný) a pridaním e, ktoré indikuje príslovku dostanem somere (letne). Koncovka j sa používa pre množné číslo: someroj (letá).
En Italio estas varmaj someroj. (V Taliansku sú horúce letá.)
Somere mi ŝatas bicikli. (V lete sa rád bicyklujem.)
Kia bela somera robo. (Aké pekné letné šaty.)
- o pre podstatné mená
Podstatné mená sú pomenovania predmetov, vecí alebo javov. Podstatné meno odpovedá na otázku "Čo to (ona, on) je?"
Napr. homo (človek), ideo (idea), nomo (meno), domo (dom)
- a pre prídavné meno
Prídavné mená rozvíjajú, opisujú podstatné meno. Prídavné meno odpovedá na otázku "Aké, aká, aký je?"
Napr: bela (pekný), bona (dobrý), longa (dlhý), varma (teplý), interesa (zaujímavý)
- e pre príslovky
Príslovky rozvíjajú sloveso, prídavné meno, inú príslovku alebo celú vetu.
Napr.: bele (pekne), longe (dlho), bone (dobre), interese (zaujímavo)
(Existuje aj niekoľko prísloviek, ktoré sa nekončia na -e, to sú tzv. primitívne príslovky.)
-j pre množné číslo
Množné číslo znamená, že ide o viac ako jednu vec.
Napr.: homoj (ľudia), ideoj (myšlienky), grandaj domoj (veľké domy), varmaj someroj (teplé letá)
-n pre predmet v akuzatíve
Predmet je to, čo je priamo zasiahnuté dejom vety.
Napríklad vo vete "Ŝi amas lin." (Ona ho miluje.) "lin" je predmet.
-i, -is, -as, -os, -us, -u pre slovesá
Koncovky majúce vzťah k slovesu sú:
-i pre infinitív, čiže základný tvar
napr: vidi (vidieť), kanti (spievať), ridi (smiať sa)
-is pre minulý čas
napr.: vidis (videl), kantis (spieval), ridis (smial sa)
-as pre prítomný čas
napr.: vidas (vidí), kantas (spieva), ridas (smeje sa)
-os pre budúci čas
napr.: vidos (bude vidieť), kantos (bude spievať), ridos (bude sa smiať)
-us pre podmieňovací spôsob
napr.: vidus (videl by), kantus (spieval by), ridus (smial by sa)
-u pre rozkazovací spôsob
napr.: vidu (pozri), kantu (spievaj), ridu (smej sa)
Tieto koncovky slovies platia pre všetky slovesá, a teda neexistujú v esperante nepravidelné slovesá. To je príjemné zistenie, nie?
2.4. Tvorenie slov
Ten istý slovný koreň môže v esperante vytvoriť mnoho slov v kombinácii s rôznymi predponami, príponami a koncovkami. To znamená, že sa nepotrebujete učiť také množstvo slovíčok ako v iných jazykoch, pretože si ich môžete ľahko vytvoriť predponami a príponami.
Jednou z možností je použitie rôznych koncoviek:
interes' =>
intereso - (záujem)
interesoj - (záujmy)
interesa - (zaujímavý)
interese - (zaujímavo)
interesi - (zaujímať)
Rôznymi predponami a príponami sa môže vytvoriť viac slov z toho istého koreňa. V esperante existuje 10 predpôn a 32 prípon, tu sú príklady:
mal- znamená opačný význam:
bona – malbona (dobrý - zlý)
juna – maljuna (mladý - starý)
fermi – malfermi (zatvoriť - otvoriť)
-ej- znamená miesto:
lerni – lernejo (učiť sa - škola)
loĝi – loĝejo (bývať - byt)
vendi – vendejo (predať - predajňa)
-in- znamená ženský rod:
knabo - knabino (chlapec - dievča)
frato - fratino (brat - sestra)
viro – virino (muž - žena)
-ul- znamená osobu:
juna – junulo (mladý - mladík)
grava – gravulo (dôležitý - dôležitá osoba)
stulta – stultulo (hlúpy - hlupák)
"Systém prípon v esperante je jeden z najväčších Zamenhofových vynálezov."
John Wells, profesor fonetiky
Vo svojej knihe Lingvistikaj aspektoj de Esperanto (Lingvistické aspekty esperanta) robí profesor Wells zamyslenia sa hodné porovnanie štúdia angličtiny a esperanta. V porovnaní predpokladá, že dvaja študenti, ktorí už poznajú základy angličtiny alebo esperanta, sa budú učiť slovíčko "manĝi" s odvodenými slovíčkami. Kvôli predponám a príponám v esperante (ktoré študenti esperanta už poznajú), je pomerne ľahké naučiť sa nové slovíčka v tomto jazyku, ale pre študenta angličtiny je to trocha ťažšie...
Pozrite:
| V esperante | V angličtine | V slovenčine |
| manĝi | to eat | jesť |
| manĝas | eats | je |
| manĝis | ate | jedol |
| manĝos | will eat | bude jesť |
| manĝo | a meal | jedlo |
| manĝaĵo | food | potrava |
| manĝado | eating | jedenie |
| manĝejo | dining hall/room | jedáleň |
| manĝujo | container for food | jedálenská miska |
| manĝiloj | silverware | príbory |
| manĝebla | edible | jedlý |
| manĝinda | worth eating | zjedenia hodný |
| manĝeti | to snack | papkať |
| manĝegi | to feast | hltať, žrať |
| manĝaĉi | to eat badly | neslušne jesť |
| manĝema | interested in eating | majúci rád jedlo |
| manĝanto | eater, diner | jediaci |
Študent esperanta viac-menej hneď pozná slovíčka z vyššie uvedeného príkladu, lebo sú spojením koreňa manĝ-, koncoviek a rôznych predpôn a prípon, ktoré študent už pozná. Ale študent angličtiny sa musí dosť zapotiť, než si zapamätá všetky tieto slovíčka, než sa naučí ich výslovnosť a hláskovanie. Podobný príklad môžeme urobiť takmer s každým základným slovíčkom potrebným na vzájomné porozumenie v medzinárodnej komunikácii. Teda, možno si už viete lepšie predstaviť, prečo je mnohonásobne ľahšie študovať ako cudzí jazyk esperanto než napr. angličtinu...
2.5. Niekoľko viet v esperante
Saluton! - (Ahoj! Nazdar!)
Bonan tagon! - (Dobrý deň!)
Kiel vi nomiĝas? - (Ako sa voláte?)
Mia nomo estas ... - (Moje meno je...)
Kiel vi fartas? - (Ako sa máte?)
Mi fartas bone. - (Mám sa dobre.)
Kie vi loĝas? - (Kde bývate?)
Mi loĝas en ... - (Bývam v...)
Mi ĝojas renkonti vin. - (Teším sa na stretnutie s vami.)
Ankaŭ mi! - (Aj ja!)
Bonege! - (Výborne!)
Ak by ste radi počuli hovorené esperanto, odporúčame vám stránku Radio Verda - www.radioverda.com alebo vysielanie Pola Radio v esperante: www.polskieradio.pl/eo/
Bohato ilustrovaná učebnica Esperanto priamou metódou od Stana Marčeka bola vydaná v mnohých jazykoch. Informácie na www.ikso.net/stano.marcek
