|
Parto 3
NB: Se aperas frazoj en Esperanto malsupre tio signifas ke la traduko ne estas (fin)farita en la elektita lingvo.
(Por vidi la tekstojn en alia lingvo, uzu la supran falmenuon.)
Lingvo: Slovenčina (sk)
3. Osobné príbehy o esperante
Nasleduje niekoľko osobných príbehov ľudí, ktorí často používajú esperanto.
"Cítim sa časťou celosvetového spoločenstva"
Meno: Erin Piateski
Krajina: USA
Profesia: Strojná inžinierka
V esperantskom hnutí okrem iného:
- Členka tímu lernu.net
Osobný príbeh:
Začal som sa učiť esperanto na gymnáziu, lebo som sa dopočul, že je to ľahký jazyk, a tak som predpokladal, že esperanto je mojou jedinou šancou, aby som plynne hovoril cudzím jazykom. Zistil som, že moji priatelia a členovia rodiny, ktorí študovali v kurzoch nejaký jazyk, takmer nikdy nemohli hovoriť tým jazykom, dokonca ani na základnej úrovni. Tak som začal študovať esperanto, dúfajúc, že bude mojím úvodom do sveta cudzích jazykov. Vtedy som si neuvedomil, čo by som mohol robiť s týmto jazykom; jednoducho som sa chcel učiť cudzí jazyk, aby som mohol povedať, že hovorím viac než jedným jazykom.
Napriek tomuto jednoduchému plánu sa esperanto stalo dôležitou časťou môjho života. Teraz mám priateľku z Talianska, s ktorou hovorím len esperantom. V tomto zmysle sa hovoriť esperantom stalo pre mňa normálnou záležitosťou; používam ho, nielen aby som sa rozprával s ľuďmi z iných krajín, ale aj na rozhovory o počasí, debaty o súčasnej politike, aby som sa spýtal, či je v chladničke dosť vajec na pečenie palaciniek. Ale esperanto mi dalo nielen ľúbostný vzťah; tiež zmenilo môj spôsob videnia sveta. Mnohí hovoria, že môžeme hovoriť s ľuďmi zo všetkých krajín sveta po anglicky, a je to pravda. Ale mnohí vedia, že je to pravda aj pre esperanto. Zistil som, že sú veľké rozdiely v používaní angličtiny a esperanta v medzinárodnej komunikácii. Cítim, že používanie esperanta stavia jeho hovoriacich na jednu úroveň nielen z jazykového hľadiska, ale aj z hľadiska sociálneho.
Vďaka esperantu mám pocit, že mám "neznámych priateľov" takmer všade na svete. Keď cestujem, či už kvôli práci, alebo na dovolenku, takmer vždy môžem nájsť miestneho esperantistu, s ktorým sa môžem stretnúť. V krajine, ktorú som nikdy predtým nenavštívil, to znamená, že už po jednom večeri sa necítim cudzincom v novej krajine. Môžem sa ľahko rozprávať s inými pomocou spoločného jazyka; nemusím sa starať, či viem prečítať menu v reštaurácii, alebo či rozumiem miestnym zvykom, lebo miestni esperantisti mi v tom pomáhajú. Následne sa cítim časťou celosvetového spoločenstva; nie ako Američan, ale ako esperantista.
"Čo ma v esperante zaujíma, je jeho kultúrna časť"
Meno: Rogener Pavinski
Krajina: Brazília
Profesia: Filmár a hudobník
V esperantskom hnutí okrem iného:
- Hudobník rokovej skupiny Supernova - Hlavný tvorca filmmu "Esperanto estas..." - Člen vedenia TEJO
Osobný príbeh:
V roku 2005 som sa zúčastnil konkurzu TEJO (Celosvetová esperantská mládežnícka organizácia) a dostal som subvenciu, aby som mohol cestovať na IJK v Poľsku. Využil som túto šancu a prežil som jeden mesiac na štyroch esperantských podujatiach v štyroch rôznych krajinách. Bolo to pre mňa, po prvý krát cestujúceho do zahraničia, nezabudnuteľné dobrodružstvo!
Pre mňa je najzaujímavejšou kultúrna stránka esperanta. Vždy som chcel skladať piesne v esperante, a tak som spolu s priateľmi začal tvoriť piesne. Výsledkom bolo založenie rokovej skupiny a CD-disk s názvom Supernova, vydaný vo Francúzsku v roku 2006 hudobným vydavateľstvom Vinilkosmo. Tiež som sa profesionálne zaoberal esperantom. Jedným z najdôležitejších projektov, ktorých som sa doteraz zúčastnil, bola medzinárodná spolupráca na informačnom filme "Esperanto estas...". Okrem strihania tohto filmu som robil hudobný klip pre Supernovu, tvoril som a tvorím rôzne krátke filmy.
"Esperanto urobilo zo mňa svetového občana"
Meno: Jean Codjo
Krajina: Kanada/Benin
Profesia: Učiteľ
V esperantskom hnutí okrem iného:
- Člen africkej komisie - Redaktor časopisu Esperanto v Afrike
Osobný príbeh:
Esperanto som sa úplne náhodne začal učiť počas politickej krízy v Benine (1988). Vtedy som sa chcel učiť španielčinu a v tom zmätku som považoval esperanto za španielčinu. Začal som mať pochybnosti, až keď som zistil, že tento jazyk je príliš ľahký na to, aby to mohla byť španielčina. Len vtedy som si uvedomil, že v skutočnosti ide o medzinárodný jazyk. Najskôr som sa esperanto učil počas niekoľkých týždňov sám, potom som pokračoval korešpondenčne s pomocou esperantistu z Holandska.
Pre mňa sa stalo esperanto ďalším jazykom, ktorým môžem komunikovať s novými priateľmi v rôznych krajinách, aj zo Španielska. Tak som sa zoznámil s ľuďmi zo všetkých častí zemegule, ba i s ľuďmi, o ktorých rodnom jazyku som predtým celkom nič nevedel. Okrem toho, esperanto malo vplyv aj na môj život v súkromí a aj v zamestnaní, na moje správanie, na spôsob myslenia a na môj vzťah k iným ľudom, nezávisle na tom, z ktorého národa alebo kultúry pochádzajú.
Potom som sa vďaka esperantu dal študovať nemčinu. Mojou celkom prvou dopisovateľkou bola Nemka. Hoci sme si dopisovali v esperante, moja túžba poznať jej jazyk bola veľká. Vedel som, že niektoré časti gramatiky, predovšetkým akuzatív, sa podobajú na nemčinu. Tvorba slov sa tiež podobá nemčine. Nakoniec som sa rozhodol študovať nemčinu, až kým som nezískal univerzitný diplom. Dnes profesionálne vyučujem jazyky, medzi inými aj nemčinu. Stal som sa tolerantnejším a otvorenejším k iným kultúram. Vďaka esperantu sa cítim skutočným občanom sveta.
"Vďaka esperantu často v zahraničí prežívam dôverné kontakty"
Meno: Satoo Reiko
Krajina: Japonsko
Osobný príbeh:
Po skončení II. svetovej vojny sa môj starší brat začal učiť písmená latinky. Moja matka nám počas učenia hovorila o esperante, ktoré sa učila v mladosti. Jej slová zostali v mojom srdci dlho a urobili na mňa veľký dojem. Po asi 42 rokoch som čítala článok o esperante v nejakom časopise. Veľmi ma zaujal, vyvolal spomienku na moju matku a primal ma zúčastniť sa kurzu, ktorý sa vtedy uskutočnil v spoločenskej sále. Odvážne som navštívila miesto kurzu a začala som sa učiť esperanto každú stredu od mája do októbra, s výnimkou augusta. Hneď po skončení kurzu som si začala dopisovať so ženou z Bulharska a prežívala som to s veľkou radosťou. Po krátkom čase som neočakávane dostala list od ženy z Čiech, ktorá si chcela dopisovať. V roku 1995 som cestovala po Východnej Európe so svojím manželom, v Prahe som sa s ňou a s jej manželom stretla. Bolo to veľmi dojemné, nedá sa to vypovedať slovami. Vďaka esperantu a esperantistom som často zažívala v cudzine príjemné cestovanie a vzájomnú dôveru.
"Štúdium esperanta ma priviedlo do novej časti sveta"
Meno: Russ Williams
Krajina: Poľsko/USA
Profesia: Prekladateľ a učiteľ
V esperantskom hnutí medzi iným:
- Aktivista v lernu.net a iných projektoch - Rôzne prekladateľské projekty
Osobný príbeh:
V apríli 2003 som sa s niekoľkými kolegami impulzívne rozhodol len tak pre zábavu učiť sa plánový jazyk. Po niekoľkých zaujímavých dňoch s plánovým jazykom Lojban si dvaja z nás pomysleli: "Lojban sa zdá byť ťažký jazyk a pravdepodobne ním hovorí len málo ľudí. Hádam sa pozrime na esperanto, pravdepodobne je ľahšie a má viac používateľov." Trocha hľadania na Googli to potvrdilo a podnietilo nás čítať o zaujímavej histórii, kultúre a literatúre esperanta. Konštatoval som, že esperanto ma pritiahlo nie len ako gramaticky elegantná zábava. Politické udalosti v roku 2003 ma prinútili uvažovať o mieri, tolerancii, lepšom vzájomnom pochopení, medzinárodných vzťahoch atď. Cítil som, že učenie esperanta bude dôležitým rozhodnutím v mojom živote, ale vôbec som si nepredstavoval, že sa kvôli esperantu presťahujem do inej časti sveta.
Aby som zhrnul dlhé rozprávanie, v rokoch 2003-2005 som sa zúčastnil rôznych esperantských stretnutí na celom svete, zoznámil som sa so šarmantnou Poľkou, presťahoval som sa do mesta Vroclav v Poľsku a teraz s bývame s Annou spolu ako snúbenci, používajúc esperanto každodenne ako náš hlavný domáci jazyk. Učím sa poľštinu, ktorá je oveľa ťažšia než esperanto, ale moja znalosť esperanta ako druhého jazyka pomáha v učení iných jazykov a dáva sebadôveru pri ich učení. Som šťastný, že jedného dňa v roku 2003 sme s niekoľkými kolegami položartom začali hovoriť o plánových jazykoch.
"Esperanto mi prináša medzinárodné priateľstvo"
Meno: LI Jianhua
Krajina: Čína
Profesia: Novinár
V esperantskom hnutí okrem iného:
- Pracuje pre časopis "El popola Ĉinio"
Osobný príbeh:
Esperanto som sa naučil na Čínskej komunikačnej univerzite na jeseň 2003. Rok na to som pracoval ako dobrovoľník a sprievodca počas 89. UK v Pekingu. Po dosiahnutí diplomu na univerzite som začal v roku 2005 pracovať v redakcii časopisu "El Popola Ĉinio". V práci som často komunikoval s esperantistami zo zahraničia. Táto komunikácia mi prináša medzinárodné priateľstvá. Jedným z priateľov je Povilas Jegoravas z Litvy, ktorý ma pozval prednášať na Celosvetový kongres esperantistov žurnalistov do Vilniusu, hlavného mesta Litvy. Veľmi som sa tešil, lebo to bola moja prvá cesta do zahraničia a tiež to bola aj moja prvá prednáška na takom kongrese. Vďaka podpore redakcie "El Popola Ĉinio" som sa mohol kongresu zúčastniť. To spôsobilo ešte iné dve "po prvý krát" v mojom živote: po prvý krát som sa tam rozprával so zahraničnými vysoko postavenými osobnosťami (predsedom litovského parlamentu a primátorom Vilniusu, ktorí boli prítomní na bankete a hovoril som s nimi s pomocou pána Jegoravasa); a prvý krát som bol prítomný na tvorbe televízneho programu. Na tomto kongrese som získal veľa priateľov a pevných priateľstiev. Na to nikdy nezabudnem.
"Som očarený vnútornou logikou esperanta"
Meno: Zsófia Kóródy
Krajina: Nemecko/Maďarsko
Profesia: Diplomovaná učiteľka esperanta
V esperantskom hnutí okrem iného:
- Člen vedenia Medzinárodného zväzu učiteľov esperanta - Vedúci Združenia nemeckých učiteľov esperanta
Osobný príbeh:
Študovala som lingvistiku na univerzite v Budapešti a esperanto som sa začala učiť len preto, aby som videla, čo obsahuje, ako funguje nejaký vytvorený, tzv. plánový jazyk. Bola som očarená štruktúrou, vnútornou logikou esperanta. Ale jednoduché analyzovanie jazyka ma neuspokojilo a hľadala som jeho hovoriacich a možnosti využitia tohto jazyka. Otvoril sa mi nový svet: spoznala som veľa ľudí, priateľov na celom svete a prostredníctvom nich som sa zoznámila s cudzími krajinami, mestami, kultúrami a zvykmi. Potom som sa rozhodla stať sa učiteľom esperanta a venovať svoj život tomu, aby prostredníctvom mojej práce viac a viac ľudí spoznalo tento obdivuhodný medziľudský komunikačný nástroj.
Učím rôzne jazyky a aj esperanto už viac ako 30 rokov, či už v školách, alebo v rôznych kurzoch. Je veľmi zaujímavé porovnať výsledky mojich účastníkov kurzu a vidieť, ako začínajú rýchlejšie využívať esperanto a už po krátkom čase môžu konverzovať v tomto jazyku a ľahko si nachádzajú priateľov v rôznych krajinách.
Od roku 2003 žijem a pracujem v nemeckom meste Herzberg am Harz, kde aj moja práca učiteľa prispieva k tomu, že sa esperanto stalo voliteľným vyučujúcim odborom v školách a že sa esperanto stalo komunikačným jazykom pre kontakty družobných miest. Z dôvodu prítomnosti a používania esperanta v meste dala mestská rada v roku 2006 mestu prímeno: Herzberg am Harz - mesto esperanta".
"Esperanto je časťou môjho normálneho života"
Meno: Renato Corsetti
Krajina: Taliansko
Profesia: Profesor psycholingvistiky, na dôchodku
V esperantskom hnutí okrem iného:
- Bývalý predseda TEJO a UEA - Člen Akadémie Esperanta
Osobný príbeh:
Esperanto som sa učil v relatívne mladom veku, asi ako 12-ročný, mal som záujem o jazyky. V tom čase som sa sám učil svahilsky a urdu, jednoducho len pre potešenie z učenia sa ďalších jazykov. Esperanto som sa naučil sám z učebnice, ktorú som niekde našiel. Ostatné jazyky som sa učil len trocha a hlavne som pochopil, ako fungujú. Ale esperantistom som nezostal kvôli jazyku a jeho obdivuhodným jazykovým vlastnostiam. Zostal som esperantistom pre politický význam esperanta. Všetci ľudia a národy sú si rovné, všetky kultúry majú v sebe niečo cenné. A ak hľadáte naozaj medzinárodný jazyk, je to esperanto.
Potom sa pridali ďalšie elementy k môjmu esperantskému životu, lebo som sa oženil s anglickou esperantistkou a doma naďalej hovorím esperantom. Máme dvoch synov, už sú dospelí, hovoria esperantom, okrem taliančiny a angličtiny. Teda esperanto je súčasťou môjho normálneho života, keď idem nakupovať do miestneho supermarketu, keď varím alebo sa zabávam. Chcel by som ešte povedať, prečo hovorím s mojou manželkou stále esperantom, hoci sa počas 30 rokov naučila taliančinu celkom dobre a v rovnakom čase som stále používal aj angličtinu na špecifické účely. Hovoríme medzi sebou esperantom jednoducho preto, že je to pre nás najprirodzenejšie a najlepšie.
"Už sedem rokov je esperanto mojím hlavným zamestnaním"
Meno: Katalin Kováts
Krajina: Holandsko/Maďarsko
Profesia: Učiteľka a redaktorka internetových stránok
V esperantskom hnutí okrem iného:
- Iniciátorka a redaktorka stránok www.edukado.net - Veľmi obľúbená učiteľka a pedagogička
Osobný príbeh:
Keď som čakala svoje prvé dieťa a dlhé mesiace som preležala v nemocnici, v posledných týždňoch som si náhle pomyslela na esperanto, o ktorom som počula už viackrát v mojom živote. Poprosila som manžela, aby mi zohnal učebnicu a slovník. “30 nap alatt eszperantóul” (30 dní v esperante) bol názov tej knižky, ktorú som intenzívne študovala pred narodením môjho prvého syna. Bolo to veľké potešenie v mojom vtedajšom stave "nemohúcnosti" naučiť sa za niekoľko týždňov jazyk na komunikačnej úrovni!
Učila som sa aj po pôrode a čoskoro som sama začala učiť esperanto v škole, kde som učila matematiku a ruštinu. Potom som hľadala kontakty s esperantistami. To v Maďarsku nebolo ťažké, bolo a aj je veľa diplomovaných učiteľov esperanta. Aj ja som sa stala diplomovanou učiteľkou a "zelený jazyk" (Esperanto) sa začal prepletať celým mojím životom. Mojím a tiež životom celej rodiny. Prostredníctvom neho som získala možnosť cestovať, bola som na stáži v esperantskom centre vo Švajčiarsku a učila vo Francúzsku, potom som postupne viedla kurzy v desiatkach krajín v Európe. Niekoľko krát som mala príležitosť učiť aj v USA, Austrálii a Afrike. Moje deti - na rozdiel od svojich spolužiakov - získali priateľov z mnohých krajín, to znamená, že sa významne rozšíril ich svetonázor a otvorenosť k rôznym kultúram a jazykom.
"Esperanto veľmi posilnilo môj záujem o iné krajiny a kultúry"
Meno: Marcos Cramer
Krajina: Nemecko
V esperantskom hnutí okrem iného:
- Redaktor časopisu o mládežnickom esperantskom hnutí - Prispievateľ do esperantskej Vikipédie
Osobný príbeh:
Ako 16-ročný som sa začal učiť esperanto kvôli záujmu o gramatiku tohto ľahkého plánového jazyka. Hneď po jeho naučení som sa začal zaujímať aj o ideály esperanta, konkrétne jeho medzinárodnosť a rovnoprávnosť, ktoré boli dôležitými faktormi pre ďalšie štúdium. Zo začiatku som sa esperanto učil z učebnice, potom som ho začal používať na internete a už po 9 mesiacoch som sa prvý krát zúčastnil celotýždňového medzinárodného mládežníckeho stretnutia, kde som mohol túto reč dobre praktizovať.
Teraz používam esperanto na internete takmer každodenne. Som v kontakte s ľuďmi z rôznych kontinentov. Tiež sa často zúčastňujem medzinárodných esperantských mládežníckych podujatí. Niekoľkokrát som použil hostiteľskú službu Pasporta Servo, aby som mohol lacno cestovať a byť v priamom kontakte s miestnymi obyvateľmi. Esperanto veľmi posilnilo môj záujem o iné krajiny a kultúry a tiež o iné jazyky. Prostredníctvom neho som spoznal moju z polovice ruskú manželku a mnohých dobrých priateľov v rôznych krajinách.
"Esperanto mi otvorilo nový pohľad"
Meno: Trinh Hong Hanh
Krajina: Vietnam
Profesia: Obchodná úradníčka
V esperantskom hnutí okrem iného:
- Členka vedenia Vietnamskej esperantskej mládežníckej organizácie
Osobný príbeh:
Jedného dňa som v dome mojej dôvernej priateľky stretla jej susedku, od ktorej som sa prvý krát dozvedela o esperante a hneď sa mi v hlave objavilo veľa otázok. Aké je esperanto? Čí je to jazyk? Podobá sa na angličtinu? Dá sa ľahko naučiť? Aby som si sama našla odpovede na tieto otázky, rozhodla som sa učiť esperanto v kurze pre začiatočníkov v Hanoji. Kurz viedol vzdelaný a kompetentný pedagóg. Okrem učenia jazyka nás oboznámil aj s vnútornou ideou esperanta a hovoril nám o praktických skúsenostiach v organizovaní činnosti hnutia. Sám nás viedol a povzbudzoval pomáhať na Ázijskom esperantskom kongrese v auguste 1999 v Hanoji.
Aké prekvapenie! Len 6 mesiacov, tri razy do týždňa sme sa učili a robili všetko potrebné a možné, aby bol druhý Ázijský esperantský kongres úspešný. A bol skutočne prekrásny! Všetci vtedajší účastníci začiatočníckeho kurzu sa stali jadrom nášho mladého esperantského hnutia. Mnohí nielen prispievali, ale zobrali na seba hlavnú zodpovednosť v novozaložených esperantských organizáciách. Esperanto nám otvorilo a priblížilo nové pohľady a poznatky. Moja láska k esperantu a hnutiu sa bez prestania zväčšuje. Robí ma šťastnou môj pokrok, ale oveľa viac pokrok nášho mladého esperantského hnutia vo Vietname.
"Esperanto sa nachádza aj v dedinách bez elektriny"
Meno: Vlaďka Chvátalová
Krajina: Česko (od 2004 pracuje v Belgicku)
Profesia: prekladateľka
V esperantskom hnutí okrem iného:
- Bývalá generálna sekretárka TEJO
Osobný príbeh:
Naučila som sa esperanto ako 13-ročné dievča z učebnice, ktorú som našla u mojej starej mamy. V tom čase bolo Československo pomerne uzatvorenou krajinou, z ktorej nebolo možné jednoducho vycestovať a ja som si chcela aspoň dopisovať s niekým zo zahraničia, pochopiteľne predovšetkým z exotických krajín. Po korešpondenčnom kurze esperanta som sa dozvedela, že existuje okolo esperanta organizované hnutie a rýchlo som sa stala členkou Českej esperantskej mládeže. Tak sa začala moja dlhoročná "cesta" "krajinou Esperanto" počas ktorej som sa stretla s predstaviteľmi rôznych kultúr, ideológií a názorov - aká dobrá škola života!
Vďaka ILEI-konferencii uskutočnenej v roku 2008 v Benine (Afrika) sa pre mňa otvoril celkom nový svet, ktorý sa teraz pokúšam lepšie pochopiť a kde by som sa chcela prostredníctvom nových projektov zaangažovať, aby som pomohla aspoň niekoľkým, ktorí to veľmi potrebujú. Je neuveriteľné, koľko veľmi dobrých a oduševnených esperantom hovoriacich ľudí je možné nájsť v dedinách bez elektriny, napr. na juhu Toga v Klévé!
My, ktorí hovoríme esperantom, sme sieťou ľudí relatívne dobre organizovaných. Cez túto sieť môžeme zmeniť život (niekoľkých) iných, okrem iného aj podporovaním štúdia a dobrého zdravotného stavu detí v chudobných krajinách. To od roku 2008 môžem robiť v spolupráci s beninským sirotincom v meste Lokossa, v ktorom býva tiež veľa esperantistov. Neexistuje lepšia odmena než je úsmev dieťaťa, ktoré mohlo byť rýchlo vyliečené alebo získalo školské vzdelanie vďaka našej pomoci.
"Esperanto veľmi uľahčuje medzinárodné výmeny"
Meno: Kong Kil-yoon
Krajina: Južná Kórea
Osobný príbeh:
S esperantom som prišiel do kontaktu náhodne. V zime som pozeral televízny program, v ktorom sa starý človek v kurze učil esperanto. Slová "esperanto", "medzinárodný jazyk" ma zaujali. A predsa som tie slová hneď zabudol. V prvý deň štúdia na univerzite som opäť našiel slovo esperanto na plagáte, ktorý členovia esperantského klubu vyvesili na univerzite, aby prilákali nových študentov. A tak som sa zúčastnil na ich kurze.
Keď som pochopil jeho gramatiku, začal som si dopisovať s esperantistami v zahraničí. Aby som si zvýšil úroveň esperanta, poprosil som japonskú esperantistku, aby opravovala moje chyby v listoch. Pomohla mi zdokonaliť sa nielen jazykovo, ale aj pochopiť esperantské hnutie. Doteraz som sa mal prostredníctvom esperanta možnosť spriateliť so stovkami esperantistov z celého sveta. Stále si s nimi dopisujem a diskutujúc s nimi, začínam chápať cieľ esperanta. Medzinárodné kontakty a výmeny sú naozaj zaujímavé a esperanto ich veľmi uľahčuje.
"Pre mňa je esperanto veľkou inšpiráciou"
Meno: Hokan Lundberg
Krajina: Švédsko
Profesia: Učiteľ na gymnáziu
V esperantskom hnutí okrem iného:
- Jeden zo zakladateľov E@I a lernu.net - Koordinátor tejto brožúrky
Osobný príbeh:
V škole som mal problémy s učením sa cudzích jazykov. Boril som sa s angličtinou a nemčinou dlhé roky, žiaľ, nikdy som však nedosiahol dobrý výsledok. Keď som mal 20 rokov, pocítil som túžbu učiť sa esperanto. Spôsobil to vplyv dánskeho spisovateľa Martinusa. Aj s esperantom som zápasil niekoľko rokov, ale rozdiel bol, že som cítil, že budem môcť tento jazyk niekedy naozaj ovládať, a krok po kroku so dosiahol vysokú úroveň. Teda môžeme povedať, že som dôkazom toho, že človek bez talentu na cudzie jazyky sa môže dobre naučiť esperanto. Tieto skúsenosti ma inšpirovali pracovať rôznymi spôsobmi pre tento jazyk.
Počas niekoľkých rokov som sa plne venoval esperantským projektom, ale v súčasnosti už len vo voľnom čase. Aj moja manželka Soňa má veľmi rada esperanto. Stretli sme sa na seminári organizovanom TEJO pri Čiernom mori v Bulharsku. Odvtedy spolu hovoríme esperantom. Soňa je zo Srbska a ja zo Švédska, a tak esperanto funguje ako jazykový most medzi nami. Ona hovorí s našimi deťmi srbsky a ja esperantom. V materskej škôlke a v okolí hovoria švédsky. Funguje to veľmi dobre. Je podivuhodné, ako rýchle môže dieťa zmeniť jazyk v závislosti od toho, s kým hovorí.
Rozhodli sme sa, že budem esperantom hovoriť s našimi deťmi z dvoch dôvodov: 1) Aby sme sa vyhli tomu, že ich švédčina sa stane príliš dominantná v porovnaní so srbčinou, tak aby nielen rozumeli srbčine, ale ju aj aktívne používali, keď navštevujeme starých rodičov a priateľov v Srbsku. 2) Pretože ja a moja manželka chceme aj naďalej spolu hovoriť esperantom a mať ho ako jeden z našich rodinných jazykov. Ešte jeden dôvod existuje: veľmi rád esperanto používam, zvlášť s mojimi láskami.
Ako ste mohli vidieť na týchto príbehoch, mnoho ľudí si pomocou esperanta našlo svojich životných partnerov. Nie je to dobrým indikátorom toho, že v esperante je možné vyjadriť aj city a lásku?
