Parto 6

NB: Se aperas frazoj en Esperanto malsupre tio signifas ke la traduko ne estas (fin)farita en la elektita lingvo.
(Por vidi la tekstojn en alia lingvo, uzu la supran falmenuon.)

Lingvo: Slovenčina (sk)

6. Časté otázky o esperante

V tejto časti nájdete odpovede na niekoľko zvyčajných otázok o esperante.

6.1. Prečo sa tento jazyk volá esperanto?

Zo začiatku sa tento jazyk volal "Lingvo Internacia" - medzinárodný jazyk. Keď Zamenhof predstavil tento jazyk, použil pseudonym "Doktor Esperanto" (to znamená: lekár, ktorý dúfa). Preto ľudia začali hovoriť o "jazyku lekára Esperanto" a o niečo neskoršie hovorili len "Esperanto". To sa stalo menom jazyka.

6.2.Koľko ľudí hovorí esperantom?

Nie je jasné, ako spočítať tých, ktorí esperantom hovoria, pretože nie všetci, ktorí jazyk používajú, sú členmi v nejakej organizácii. Tiež záleží na definícii "hovorí esperantom": či budeme počítať len tých, ktorí ním pravidelne a na vysokej úrovni hovoria, alebo aj tých, ktorí majú len základné vedomosti z jazyka, hoci len veľmi zriedka esperanto používajú. Počty esperantom hovoriacich na svete kolíšu od niekoľko desiatok tisíc až do niekoľkých miliónov. Každopádne je na svete dostatok hovoriacich esperantom, aby bolo možné mať živé medzinárodné spoločenstvo.

6.3.Ktorým jazykom sa esperanto podobá?

Väčšina slovných koreňov pochádza z európskych jazykov, predovšetkým pochádzajúcich z latinčiny, ale gramatika má mnohé črty, ktoré nie sú typické pre európske jazyky, ale robia ho podobným napríklad turečtine, svahilčine alebo čínštine.

6.4. Je ľahké študovať esperanto?

V porovnaní s národnými jazykmi, áno. Ale, ako vždy, veľa závisí od individuality a od toho, koľko iných jazykov ste študovali. Učiť sa jazyk je podľa našich skúseností vždy výzva a nie je to "veľmi ľahké". To platí aj pre esperanto, napriek tomu, že ono je samozrejme menej ťažké než zvyčajne národné alebo etnické jazyky. Esperanto sa môžu naučiť aj ľudia, ktorí skutočne nikdy neboli schopní naučiť sa cudzí jazyk! Ale pochopiteľne je potrebné veľa študovať a cvičiť, ak chcete jazyk používať plynne a správne.

6.5. Prečo študovať esperanto?

Existujú rôzne príčiny, prečo sa ľudia začnú učiť esperanto. Tí, ktorí majú radi jazyky, sú zvedaví na jeho gramatiku, a tak ho začnú študovať. Iní majú záujem o esperanto preto, lebo sa im nepodarilo naučiť sa cudzí jazyk a chcú skúsiť ľahší. Niektorí počuli o "vnútornej myšlienke" a kvôli nej sa ho učia, aby týmto spôsobom podporili mier a zjednotený svet. Mladí sa často zaujímajú o cestovanie do iných krajín, aby tam našli nových priateľov a esperanto je pre to dobrou alternatívou.

6.6. Ako študovať esperanto?

Ak máte dobrý prístup k internetu, tak vám odporúčame začať na www.lernu.net. Tu sa nachádza veľa interaktívnych kurzov pre začiatočníkov v mnohých jazykoch. Ak uprednostňujete kurz v knižnej podobe, môžete si ich objednať cez www.espero.sk. Ak by sa vám páčilo študovať esperanto v jazykovom kurze, môžete kontaktovať napr. Slovenskú esperantskú mládež alebo niektorý esperantský klub. V mnohých krajinách a mestách sa pravidelne konajú kurzy esperanta. Ak budete už trocha vedieť esperanto, je dobré ho používať v kontakte s inými ľuďmi, či už cez internet, alebo na esperantských stretnutiach.

6.7. Má esperanto nejaké symboly?

Áno, niekoľko. Zelená hviezda je najstarším a najviac používaným, okrem iného aj na esperantskej zástave. Zelená farba je symbolom "nádeje" a päťcípa hviezda symbolizuje päť kontinentov. Iným, novším symbolom je tzv. "jubilejný symbol", ktorý vznikol ako výsledok konkurzu pre storočnicu esperanta.

6.8. Prečo sa niektorí jazykovedci nepriaznivo vyjadrujú o esperante?

Tí, ktorí najlepšie poznajú komplexnosť jazyka, sú jazykovedci. Možno práve preto, že mnohí z nich, skutočne kompetentní ľudia, nemôžu uveriť, že esperanto môže fungovať ako plnohodnotný, žijúci jazyk, a teda byť hodný pozornosti a skúmania. Jazyk je niečo tak komplexné a delikátne, že objavenie sa skutočného, bohatého, živého jazyka založeného na projekte jedného mladíka (Zamenhof bol 27-ročný, keď predstavil esperanto po viac ako desaťročnej príprave) je veľmi nepravdepodobné. Prirodzene sú skeptickí. Ale ak by poznali realitu, zistili by, že esperanto podivuhodne dobre funguje v medzinárodnej komunikácii. Bolo by dobre, keby v budúcnosti viac jazykovedcov a výskumníkov chcelo robiť štúdie a zaoberať sa výskumom esperanta.

6.9. Je možné študovať esperanto na univerzitách a školách?

V niektorých krajinách áno. Mnoho esperantistov argumentuje, že esperanto na základnej škole by žiakom neskoršie pomohlo v učení iných cudzích jazykov, pretože žiaci by získali sebadôveru pri učení sa relatívne ľahkého esperanta a tiež by lepšie pochopili gramatickú štruktúru, vďaka prehľadnosti a jasnosti gramatiky esperanta. Existuje o tom veľa údajov a bolo by zaujímavé, keby sa urobili odborné štúdie o učenie uľahčujúcej (propedeutickej) hodnote esperanta.

6.10. Je možné poznať, z ktorej krajiny pochádza hovoriaci esperantom?

Často sa to dá uhádnuť podľa výslovnosti, ale nie vždy. Existujú aj takí, ktorí majú "neutrálnu" výslovnosť.

6.11. Koľko existuje ľudí, hovoriacich esperantom od narodenia?

Pravdepodobne existuje okolo 1000 ľudí, ktorí hovoria esperantom ako jedným zo svojich materských jazykov. Často sa stáva, že sa rodičia stretli počas nejakého esperantského podujatia a sú z rôznych krajín. Používajú esperanto doma, a keď sa im narodí dieťa, chcú aj naďalej používať medzi sebou esperanto. Najčastejším modelom je, že jeden rodič vždy s dieťaťom používa esperanto, a druhý rodič, ktorý je prisťahovalcom, používa svoj rodný jazyk. A v spoločnosti dieťa používa miestny alebo národný jazyk. Týmto spôsobom dieťa od narodenia hovorí troma jazykmi.

6.12. A nebolo by lepšie vytvoriť nový, ešte spravodlivejší jazyk na medzinárodnú komunikáciu?

Zostaviť dobrý základ jazyka nie je ľahké. Lingvisti, ktorí najlepšie poznajú jazyky, nie vždy majú talent vytvoriť jazyk. Ich špecializácia je analyzovať jazyky. Vytvoriť a analyzovať sú dve dosť rozdielne veci. Mnohí ľudia vytvorili základ jazyka, aj veľa jazykovedcov to skúsilo, ale doteraz ich výsledky neprekonali esperanto. Zamyslite sa nad Mozartom a skladaním hudby, len zriedka sa objavujú ľudia s takým obrovským talentom! Podobne aj Zamenhof. Mal mimoriadny talent na tvorenie jazyka a bol schopný sám vytvoriť jazyk, ktorý sa ukázal oveľa lepší než iné pokusy. Okrem toho oživenie nového jazykového základu zaberie veľa času na jeho dôkladné celosvetové praktizovanie po jeho publikovaní. A bez ideologického základu porovnateľného s tým, ktorý Zamenhof dal esperantu, má malú šancu stať sa skutočne živým jazykom a získať si dostatočnú sociálnu základňu. Esperanto týmto procesom už prešlo a jazyk je pripravený. Nie perfektný, ale predsa len dobrý na rovnoprávnu medzinárodnú komunikáciu.

6.13. A nestačí angličtina na medzinárodnú komunikáciu?

Angličtina je veľmi užitočná na medzinárodnú komunikáciu v mnohých situáciách. Ale faktom zostáva, že nie všetkým sa podarilo dosiahnuť v tomto jazyku vysokú úroveň napriek mnohoročnému štúdiu. Zvlášť pre tých, ktorých materinský jazyk sa nepodobá angličtine, je to ťažko dosiahnuteľné. (Ak ste niekedy boli v Kórei alebo Turecku, tak viete, o čom hovoríme.) Esperanto sa dá ľahšie naučiť než etnické jazyky, ak ide o učenie sa cudzieho jazyka v mladosti alebo už ako dospelý. Okrem toho, esperanto nie je spojené s nejakou osobitnou národnou kultúrou, čo je veľká výhoda pre jazyk, ktorý funguje ako most medzi všetkými národmi, ktoré tak môžu komunikovať na základe rovnoprávnosti.

6.14. A nemalo už esperanto svoju šancu?

Je pravdou, že esperanto bolo na začiatku dvadsiatych rokov takmer vybraté Ligou Národov (predchodcom OSN) ako jeden z pracovných jazykov tejto organizácie, a že sa oň zaujímalo veľa politikov v tridsiatych a štyridsiatych rokoch. Dnes sa veľmi málo politikov zaujíma o esperanto. Môže sa stať, že esperanto už nikdy viac nebude mať šancu stať sa pracovným jazykom nejakej veľkej medzinárodnej organizácie. Môže sa tiež stať, že sa situácia v budúcnosti zmení, a že sa esperanto stane viac populárne medzi ľuďmi, ktorí sa zaujímajú o tvorenie nového svetového spoločenstva s priateľskejšími a bližšími vzťahmi medzi národmi. Budúcnosť sa dá ťažko poznať. Ale treba dúfať... My esperantisti v to dúfame (Slovo "esperanto" znamená osobu, ktorá dúfa.)