Parto 4

NB: Se aperas frazoj en Esperanto malsupre tio signifas ke la traduko ne estas (fin)farita en la elektita lingvo.
(Por vidi la tekstojn en alia lingvo, uzu la supran falmenuon.)

Lingvo: Slovenčina (sk)

4. Zamenhof, tvorca esperanta

Ako dieťa mal Zamenhof mnoho snov o tom, ako zjednotiť ľudstvo a nastoliť mier. Iniciovanie medzinárodného jazyka bolo jedným z nich. Tento sen nikdy neopustil.
V tejto časti sa dozviete, odkiaľ sa vzala myšlienka nového medzinárodného jazyka, a ako ju realizoval.

4.1. Chlapec s veľkym snom

V roku 1959 sa narodil židovský chlapec a dostal meno Ludvik Lejzer Zamenhof. Vyrastal v malom meste Bialystok. Žili tam Poliaci, Rusi, židia, Nemci a niekoľko Litovčanov, pričom každý hovoril svojím vlastným jazykom. Zamenhof skoro zistil, že tieto skupiny ľudí nie vždy spolu dobre vychádzajú a že nedorozumenia a hádky medzi nimi často pramenili v chýbajúcom spoločnom jazyku. Tieto skúsenosti silno ovplyvnili mladého Ľudovíta a už ako dieťa mal veľký sen o komuna lingvo (spoločnom jazyku) medzi rôznymi národnostnými skupinami. So spoločným jazykom by sa spolužitie stalo pokojnejšie a ľudia by mali šancu hovoriť spolu priamo, aby mohli riešiť prípadné konflikty, skôr než sa z nich stane skutočná hádka.

"Keby som nebol židom z geta, myšlienka o zjednotení ľudstva by buď vôbec neprišla do mojej hlavy, alebo by sa ma nikdy nebola tak tvrdošijne držala počas celého môjho života."

Napísal Zamenhof v liste z roku 1905

4.2. Klasickým jazykom?

Zamenhof bol presvedčený, že by nebolo dobré, keby spoločný jazyk pre rôzne etniká patril niektorému z nich. To by mohlo spôsobovať žiarlivosť medzi inými etnikami a bolo by to veľkou výhodou pre ľudí, pre ktorých by bol tento jazyk materinským. Na gymnáziu sa Zamenhof naučil latinsky a grécky a premýšľal o možnosti použiť niektorý z týchto klasických jazykov ako spoločný medzinárodný jazyk. Predsa však po krátkom štúdiu zistil, že tieto jazyky nie je jednoduché sa naučiť ani pre neho, hoci už hovoril viacerými jazykmi: rusky, poľsky, hebrejsky, jidiš, nemecky a francúzsky. Teda ako by to bolo pre iných ľudí, ktorí nemajú veľký záujem o učenie sa jazykov a nemajú s tým ani veľa skúseností? Nie, spoločný medzinárodný jazyk musí byť ľahšie naučiteľný než klasické jazyky, ale rovnako neutrálny, ako sú ony. Ale ktorý jazyk má tieto vlastnosti?

4.3. "Umelý jazyk"

Neutrálny a súčasne ľahko naučiteľný jazyk. Je to možné? Učiť sa jazyk nikdy nie je ľahkou záležitosťou, no a či sa niekde na svete nachádza niečo celkom neutrálne? Pravdepodobne nie, ale to neznamená, že jazyk nemôže byť ľahšie naučiteľný a neutrálnejší než etnické jazyky. Zamenhof o tom veľa rozmýšľal a usúdil, že „umelý jazyk“ by bol najlepším riešením. Výrazom „umelý jazyk“ myslel jazyk, ktorého základ by bol vytvorený jedným alebo viacerými ľuďmi. Už ako gymnazista začal Zamenhof experimentovať s vytváraním nového jazyka, ale často mal pochybnosti, či to je možné dobre urobiť. Napriek všetkým pochybnostiam sa neustále vracal k svojej túžbe o spoločnom medzinárodnom jazyku a ďalej experimentoval na svojom „umelom jazyku“. A to postupne prinieslo svoje ovocie...

4.4. Ľahká gramatika, ale čo so slovami?

Študujúc angličtinu na gymnáziu sa Zamenhof inšpiroval relatívne jednoduchou gramatikou angličtiny v porovnaní s gramatikou latinčiny a gréčtiny. Uvedomil si, že by bolo možné mať jazyk s jednoduchou a jasnou gramatikou. Začal zjednodušovať gramatiku jazyka, ktorý tvoril a po starostlivej práci bol s výsledkom dostatočne spokojný. Ale slovník sa stával stále väčším a väčším! Ako to riešiť, jazyk musí mať slová viac-menej pre všetko. Dva ruské vývesné tabule ho podnietili zamyslieť sa nad možným riešením. Slová na tabuliach boli ""Ŝvejcarskaja" (Vrátnica) a "Konditorskaja" (Cukráreň). Obidve slová obsahujú príponu "-skaja" a Zamenhof si uvedomil, aký veľký význam môžu prípony mať. "Problém je vyriešený!" - pomyslel si, vidiac tieto dva ruské nápisy. Potom začal podrobne porovnávať slovíčka a hľadať vzťahy medzi nimi, aby sa rozhodol, ktoré predpony a prípony by boli pre jeho jazyk najvhodnejšie. Toto sa ukázalo ako veľmi dôležité, lebo tak mohol Zamenhof drasticky znížiť počet slovných koreňov, ktoré sa treba naučiť.

4.5. Prvý pokus

Zo začiatku Zamenhof zamýšľal použiť krátke kombinácie písmen ako slovíčka, napr. a, ab, ac, ad, ... ba, ca, da, ... e, eb, ec, ... be, ce, ... aba, aca, .... Ale túto myšlienku hneď zamietol, lebo sa ukázalo nemožné pamätať si takéto vymyslené slovíčka. Vtedy sa presvedčil, že základom slov budú slovné korene z jazykov pochádzajúcich z latinčiny a germánskych jazykov. Tým by sa nový jazyk prirodzene stal podobným európským jazykom. Na konci gymnaziálneho štúdia mohol Zamenhof predstaviť svojim priateľom základ jazyka, ktorý nazval "lingwe uniwersala".
Mnohých jeho priateľov to inšpirovalo a začali sa jazyk učiť. V decembri 1978 sa stretli na oslave dokončenia jeho prvého jazykového základu. Dokonca spievali hymnu v tomto jazyku.

4.6. Skúšanie a zlepšovanie

Zamenhof nechcel hneď predstaviť svoj jazyk vo veľkom meradle, čiastočne preto, lebo bol na to veľmi mladý, ale hlavne preto, že chcel najskôr starostlivo vyskúšať jazyk a urobiť mnohé zlepšenia. Niektorí z gymnazistov, ktorí sa učili "lingwe uniwersala", mohli hovoriť o ňom s dospelými, ale rýchle prestali, keď sa stretli väčšinou s výsmechom. Zamenhof sa rozhodol tajne pracovať na svojom jazykovom projekte práve preto, aby sa vyhol výsmechu a iným problémom (v tom čase boli židia z rôznych dôvodov prenasledovaní). Keď prakticky používal jazyk, napr. pri prekladaní veľkých diel, spozoroval, že veľa vecí, ktoré sa predtým zdali z teoretického hľadiska dobre fungujúcimi, bolo treba zmeniť a neustále robil v jazyky zlepšenia. Postupne konštatoval, že je potrebné vyhnúť sa doslovnému prekladu a namiesto toho priamo rozmýšľať v novom jazyku. Robiac tak Zamenhof cítil, že jeho jazyk získal svojho vlastného ducha a stával sa viac a viac živým. Takýmto spôsobom vznikol základ terajšieho esperanta.

4.7. Medzinárodný jazyk

Zamenhof počas svojej lekárskej praxe vo Varšave začal hľadať vydavateľa, aby mohol širokému publiku knižne predstaviť nový jazyk. Pripravil rukopis s názvom "Lingvo Internacia" (Medzinárodný jazyk), ale namiesto toho, aby sa podpísal vlastným menom, v knihe použil pseudonym "Doktoro Esperanto". Slovo "esperanto" znamená osobu dúfajúcu a tento pseudonym dobre vystihuje očného lekára z Bialystoku: lekára, ktorý dúfa v lepší svet, v zjednotenie a mier medzi národmi. Knižočku však nemohol vydať hneď, bol problém nájsť tlačiareň, ktorá by ju chcela vydať, a tiež chýbali peniaze.

Našťastie pre Zamenhofa, z viacerých hľadísk, bol práve zasnúbený s Klárou Silbernik, ktorá podporovala jeho myšlienku "neutrálneho jazyka". V lete 1887 získal finančnú podporu od Klárinho otca a veľkú časť z týchto peňazí použil na vydanie tzv. Unua Libro (Prvej knihy). Táto knižočka, ktorá vyšla najskôr v ruštine a potom v iných jazykoch, obsahovala okrem iného predhovor s niekoľkými básňami v esperante, gramatiku a slovníček. Knižočka sa postupne rozšírila medzi záujemcami o jazyk a idealistami, najskôr v Európe, potom aj v iných častiach sveta.

Pre novomanželov Zamenhofovcov nasledovali hektické roky s deťmi, prácou a nočným esperantským korešpondovaním. Neboli bohatí, ale predsa boli schopní zariadiť si pomerne dobrý život a v roku 1905 mali dostatok peňazí na cestu do Francúzska na prvý kongres esperanta v meste Boulogne sur Mer. Medzi 700 účastníkmi z 20 krajín vládla dobrá nálada. V úvode Zamenhof emotívne hovoril o svojej práci a tvorení jednoty ľudstva. Tu je malá časť z jeho prejavu:

"Uvedomme si dobre celý význam dnešného dňa, lebo dnes medzi pohostinnými múrmi Boulogne sur Mer sa nestretli Francúzi s Angličanmi, nie Rusi s Poliakmi, ale ľudia s ľuďmi."

4.8. Naivný idealista?

Zamenhof bol naivný v mnohých svojich myšlienkach a snoch, napríklad skúšal vytvoriť neutrálny náboženský rámec, v ktorom by sa všetci veriaci a voľnomyšlienkari mohli stretnúť a uzmieriť, ale tento projekt sa nikdy nerozšíril, ani medzi esperantistami. Je pravda, že esperanto nie je vo svete masovo rozšírené, ale predsa má státisíce, ba i milióny používateľov, ktorí milujú tento jazyk a používajú ho v rôznych súvislostiach. Neexistuje žiadny iný jazykový projekt, ktorý by následne dospel na skutočne žijúci jazyk, s používateľmi vo všetkých častiach sveta, každodenne používaný v medzinárodnej komunikácii a v "medzinárodných rodinách" (s rodičmi z rôznych krajín a jazykov). Z tohto pohľadu bol Zamenhof veľmi úspešný a my, ktorí hovoríme esperantom, cítime veľký rešpekt k jeho tvorivej práci. Vďaka nej cítime veľa inšpirácie, radosti a prežívame priateľstvá s ľuďmi z rôznych krajín.